outsider

I. A to život začínal vyzerať lepšie

Pravdepodobne mi vôbec nebolo súdené byť čo i len na okamih, na zlomok môjho života viac šťastným. Preto som sa po polroku odriekania všetkého zlého znova vrátil sem. Cez noc zúri búrka a ja sedím na zemi v podchode. Nie som sám, v ruke sa mi akýmsi zázrakom drží posledná fľaša piva a vedľa mňa sedí kamarát. Skoro som si vylial pred ním srdce, potom som si spomenul, že chcel dávnejšie pretiahnuť moju lepšiu známu. V pohode, chcela to aj ona. Na mňa nemysleli. Preto som si namiesto slov zvolil náruč podlahy a tichý plač. Vďaka bubnovaniu dažďa a ohlušujúcemu zvuku bleskov sa môj plač vytratil preč...

Milujem búrky. Sú pre mňa poslednou nespútanou slobodou na tomto prehnitom svete plnom pózy. Príde rýchlo, udrie silno, väčšina z nás sa bojí a prosí Boha, aby im neodnieslo strechu, no ja vystrčím hlavu z okna, usmievam sa a šialene sa teším. Milujem búrky... Prečo sa ich ľudia boja? Búrka je sloboda! Ľudia sa boja slobody, vlastných rozhodnutí, zodpovednosti a podstaty svojej duše – byť slobodný. Ľudia sú hlupáci...

-Plško, máš tam ešte aspoň trošičku toho pivečka? – spýtal som sa opitým hlasom.

Plško zdvihol svoju fľašu, pozrel do nej, zatváril sa smutne a mne bolo jasné, čo nasleduje.

-Človeče nemám, ach...

-Prestalo už pršať?

                Opitý Plško sa zodvihol zo zeme a vykukol z podchodu. Ku mne po chvíli doľahol jeho zničený hlas.

 – Braňo, už neprší, musím ísť domov, je svetlo, je mi zle, prepáč, čau... – zasmial som sa, lebo po jeho posledných slovách bolo počuť len pár žalúdočných napnutí a uvoľňujúcich vzdychov.  Zostal som tam sám a z nočnej čierňavy sa vykľulo krásne mokré ráno.

Vybral som sa domov. Bosí, aby som si nepremočil svoje topánky, som sa brodil cez každú mláku na ulici. Ľudia sa pomaly začínali hnať do práce a ja som im šiel oproti. Prevaľovalo ma zo strany na stranu a môj výzor mi k reputácií u susedov neprospel... Otrhaný, mokrý, bosý a spitý som nakoniec  doma zaspal s jediným prianím – Už nikdy sa nezobudiť!

Predhovor

Ide o hovno. Celý dej mám vo svojej hlave už dlho, veľa už mám aj na papieri. Jedinú vec musím ale prerobiť. Aby to bolo čisté a nezneužité. Zvyšok bol v mojej hlave, je v mojej hlave, bude v mojej hlave a ešte tu. Niečo bolo presne tak, niečo bolo presne inak, niečo som si upravil, ako som chcel a všetko je tak, aby som sa vypísal zo zlého, čo sa deje okolo mňa a vo mne.