Ahojte, hehe. Mám 20 000 slov, približne. Plus mínus 500, skôr plus. Teda presnejšie toho mám 21 345. Takže plus 1 345. A poviem vám dačo. Nedá sa!!! Chcem mať slov aspoň 70 000, aby nenudili, aby povzbudili, aby hodili do sračiek a vytiahli z nich, aby ukázali AHA! Cit láska rozum ešte nevymreli! To je cieľ, čo? Teraz sa môžeme smiať spoločne :-)
Ako píšem rád, nedá sa mi čítať to po sebe. Nudí ma to, vlastne ma to otravuje. A stále sa pýtam, čo to vlastne robím. Stojí to za to? Za čo? Čo vlastne od toho čakám? Netuším. Možno tuším. Zarobím 100 000 a pôjdem do grécka na mesačnú dovolenku, kto sa pridá? Platím! :D V tomto scenári by som však so sebou zobral osobu pre ktorú to píšem. Ak by šla. :-)
Sľúbil som, že to dopíšem. Sám sebe najskôr, potom osobám, na ktorých mi záleží. Chcem to dopísať, ale sám seba sa pýtam, čo chcem dokázať? Veď to je hlúposť. Márnosť. Pominuteľnosť. STOP. Pomáha písať len tak. Pominuteľnosť!!! Možno chcem dokázať, že niektoré veci sú nepominuteľné. Umenie, cit, láska, knihy, maľby... Chcem ukázať, že je niečo viac ako jazda do práce a z práce. Piatkové pivko a sobotná drichmačka do poobedia. A darí sa mi to? Neviem...
Budem sa sem vykecávať. Máte smolu :-)
PS: ak niekoho zaujíma čo to vlastne konám, kľudne sa mi môže ozvať v odkaze autorovi. Pošlem mu ukážky.
Do spisovania priatelia. A hlavne nepriatelia!
Komentáre
:*
krasne sny